Dejeis - Kríza rímskeho cisárstva
1. 3. 2012
1. Kríza Rímskeho cisárstva
Hospodárska kríza – úpadok hospodárstva
Politická kríza - úpadok moci cisára
- neustále boje o moc
- pokus o riešenie : Dominát = Dominus et Deus
= forma cisárstva, kde cisár sa stáva neobmedzeným vládcom
Zakladateľ: Dioklecián /284 – 304/
Reformy:- zmena organizácie štátu = tetrarchia /štyria cisári/
-rozdelenie územia – provincie, diecézy a prefektúry, ktoré boli
riadené úradníkmi, ktorých menoval cisár
- snaha obnoviť hospodársku stabilitu štátu
/nové peniaze – solidy, pevné ceny, určil maximálnu cenu výrobkov
- zaviedol nové dane ( z pôdy, daň z majetku v meste)
- rozdelil légie na menšie jednotky, časť vojska bola na hraniciach
- vylúčil moc senátu a stal sa neobmedzeným vládcom
- po jeho smrti začína boj o trón, nastupuje:
Konštantín Veľký /306-337/
- zaviedol nové dane, zdanené bolo aj obyvateľstvo Ríma (po 400 rokoch)
- vybudoval Konštantínopol /330/ - druhé hlavné mesto
- využitie kresťanstva na politické ciele:
313 vydal – Milánsky edikt = povolenie a zrovnoprávnenie kresťanstva, sú
zakázané popravy ukrižovaním
- od roku 321 sa nedeľa oslavuje ako náboženský deň
- v roku 325 – prebehol snem v meste Nikaia (Turecko) – koncil biskupov –
prijal základné články kresťanskej viery
2. Rozdelenie ríše
- v roku 375 - prelomenie Limes Romanus barbarmi, barbarské kmene vpadli do ríše
- 395 cisár Theodosius rozdelil ríšu na -Východorímsku získal ju syn Arkadius
-Západorímsku získal ju syn Honorius
3. Sťahovanie národov a barbarizácia ríše (4 -7 st.)
= proces pohybu a miešania rás a kultúr a vytváranie nových spoločenských
vzťahov a kultúr
účastníci: kmene Germánov, Slovanov, Keltov, Trákov, turkotatárske, ugrofínske, baltské,
sarmatské, berberské kmene
Príčiny: vývoj vo východnej Ázii, prírodné zmeny, vzájomný tlak kmeňov
Priebeh: na východe sa vytvoril HUNSKÝ KMEŇOVÝ ZVÄZ
- (mongolského a turkotatárskeho pôvodu)
- podmanil si ostatné kmene a zničil Gótsku ríšu
- usadil sa v Panónii
- do pohybu dal ostatné germánske kmene
- podnikali výpravy do Itálie, v roku 451 boli porazení na Katalánskych poliach
- Po smrti kráľa Attilu sa hunská ríša rozpadla
Góti- delili sa na – OSTROGÓTOV ( Výhodných- Dnester, Don)
- VIZIGÓTOV ( Západných- Dneper)
- 375 napadli Východorímsku ríšu, neskoršie sa usádzali na hraniciach Rímskej ríše
a pomáhali pri obrane
- 378 sa Góti vzbúrili a porazili Rimanov v bitke pri Hadrianopole
- - v 5.storočí bol Rím 2x vyplienený- 410 Vizigótmi a 455 Vandalmi
Zánik Západorímskej ríše – 476
- posledného cisára Romula Augusta zosadil germánsky náčelník v jeho službách – Odoakar, vyhlásil sa za vládcu Itálie
- Odoakara zase zasadil gótsky panovník Teodorich, čím vzniká GÓTSKE KRÁĽOVSTVO so sídlom v Ravenne
- Ostrogótska ríša celú svoju existenciu bojovala s Byzantskou ríšou, hlavne za panovania Justiána I.
- V 6. storočí prichádzajú do Talianska Longobardi
Vizigóti- 410 vpadli do Ríma a ďalej smerovali do Galie, kde si založili Tolosánske
kráľovstvo, neskoršie sa posunuli do oblasti Toleda a usadili sa v Španielsku, kde
boli až do r. 711
Vandalské obyvateľstvo- z oblasti Panónie sa presunuli do Hispánie a do Afriky, kde si
vytvorili svoje kráľovstvo
Anglovia, Sasi, Jutovia- dobyli Sasko, Durínsko, severné Nemecko, Dánsko a postupovali až
do Anglicka, kde zatlačili Keltov
Alani, Burgunďania, Svébovia- prenikali do Galie a potom do Hispánie
