Dejepis - Napoleonské vojny (Rusko)
3. 3. 2012
Napoleonsé vojny - Rusko
Pred 200 rokmi začala takmer polmiliónová Napoleonova Grand Armeé (Veľká armáda) prekračovať rieku Nemen. Mala potrestať Rusko za porušovanie kontinentálnej blokády, ktorou chcel Napoleon vylúčiť Anglicko z európskeho obchodu, a za zavedenie dovozných ciel. Tesne pred začiatkom ťaženia cisár spadol z koňa. Nestalo sa mu nič, ale všetci okolo to považovali za zlé znamenie. Vpád do Ruska sa napokon stal pre Napoleona I. katastrofou.
Viac ako dva dni a dve noci prekračovala rieku najväčšia armáda, akú svet dovtedy videl. Nebola však už taká kvalitná, ako „národná armáda“, ktorej Napoleon velil pri svojich veľkých víťazstvách. Okrem Francúzov ju tvorili jednotky z celej okupovanej Európy a disciplína už nebola samozrejmosťou. Hneď na začiatku ju čakalo prekvapenie - nepriateľ sa vôbec neukázal.
Ruskí generáli pred presilou obratne ustupovali a nezmenilo sa to, ani keď cár Alexander, známy sklonmi k „frajerinám“, tentokrát veľmi múdro vymenoval za hlavného veliteľa generála Kutuzova.Ten vťahoval Francúzov čoraz hlbšie do neznámej krajiny, kde ich nikto nevítal. Ľudia húfne opúšťali svoje obydlia, pálili vlastné domy a odháňali dobytok, aby sa postup stal pre Napoleona neznesiteľným. Vojna sa pre Rusov stala vlasteneckou.
Čím ďalej cisár postupoval, tým bola jeho armáda slabšia. Na dobytých územiach musel nechávať posádky, zásobovacie trasy sa predlžovali, za chrbtom mal partizánov. Je zvláštne, že Napoleon, ktorý mal dokonalý prehľad o svojich vojenských silách, nemal takmer žiadny plán, ako ich využiť. Už od začiatku čakal, kedy mu Alexander ponúkne mier - do Ruska sa mu príliš nechcelo. Kutzov bol na nátlak cára nútený zastaviť ústup pred Moskvou, aby sa 7. septembra1812 v mohutných opevnených postaveniach pri Borodine pokúsil Napoleona zastaviť.
Asi 110 kilometrov pred Moskvou už Kutuzov musel začať bojovať. Bitka pri Borodine, známa ako borodinské jatky, stála obe strany najviac síl a najviac obetí. Padlo v nej i mnoho generálov. Obe strany výsledok považovali za svoje víťazstvo - ruská armáda nebola zničená, ako Napoleon plánoval, Francúzi si na druhej strane vynútili vstup do Moskvy.
V Rusku vtedy neplatilo, že kto dobyje hlavné mesto, zvíťazí vo vojne, a preto sa Kutuzov rozhodol „matičku Moskvu“ obetovať. Ustupujúci vojaci plakali, keď videli mesto horieť. Požiar sa dodnes nepodarilo uspokojivo vysvetliť. V celodennej bitke pri Borodine, ktorá sa skončila ruským ústupom bol spečatený osud Moskvy. Kutuzov sa po krvavej bitke, v ktorej stratil takmer polovicu živej sily svojich vojsk, rozhodol pre bezpečnejší variant ústupu. V bitke padol i generál Bagration. Francúzi následne vošli do Moskvy, ktorú pravdepodobne ustupujúci Rusi zapálili.
Francúzske výzvy na prímerie ale zostali bez odpovede a Napoleon čoskoro zistil, že prázdne mesto preňho nemá žiadny význam. Práve pre Napoleonov osud sa Adolf Hitler bál hneď v lete 1941 zaútočiť plnou silou na Moskvu - aj keď jej význam bol v dvadsiatom storočí neporovnateľne väčší.
Kutuzov donútil Napoleona vracať sa naspäť „vyjedenou“ cestou, nepustil ho do obilníc Ruska. Hladní a zmrznutí Francúzi sa vracali spálenou krajinou a prestalo sa im dariť i vojensky. Ľadová voda rieky Bereziny, kde utrpeli veľkú porážku, odplavila slávu Veľkej armády a dokončila jej porážku. 24. októbra1812 utrpel Napoleon prvú väčšiu porážku na Ruskom území v bitke pri Malojaroslavci. 3. novembra1812 bol v bitke pri Vjazme porazený slabšími silami generála Miloradoviča zbor maršala Davouta. 22. novembra bol Napoleon obkľúčený pri Berezine. Z pasce sa mu podarilo uniknúť iba s 9000 mužmi vďaka chybe ruského admirála Čičagova.
Ruské vojská však prinútili Napoleonovu armádu ustupovať po tej istej ceste, ktorou prišla. Pohyb v zime v tejto vydrancovanej oblasti, kde navyše operovali partizánske vojská, celkom podlomil sily francúzskych vojsk. Do jari Rusi prenasledovali zvyšky francúzskych vojsk cez Poľsko do Nemecka. Pri postupe Kutuzov v sychravom počasí nachladol a 28. apríla1813 v poľskom meste Bolesławiec podľahol chorobe a zomrel.
„Zachráňte gardu,“ ani tento rozkaz sa už nedal splniť - najelitnejšia časť francúzskej armády už vlastne neexistovala. Domov sa vrátili len biedne zvyšky. Prežilo približne 10 000 mužov z Napoleonovej 500 000 armády. Ale pri ústupe do Francúzska sa otrávilo približne 1000 vojakov tým, že z núdze zjedli orgány naložené v liehu, ktoré si skladoval v dome ruský doktor. Tvrdý boj od 26. do 29. novembra prinútil cisára nechať armádu svojmu osudu.
Napoleon sa s malým sprievodom vracal do Francúzska. Rútil sa na saniach, často i nepriateľským územím, jeho tempu kone nestačili. Menil ich a ponáhľal sa ďalej - postaviť novú armádu proti koalícii, ktorá sa naňho chystala zo všetkých strán. Len rýchlosť ho zachránila pred zajatím - po necelom roku ho však čakala najväčšia porážka - pri Lipsku.
V Rusku sa stratégia Kutuzova, ktorý sa správal ako sedliak, stretla so stratégiou Napoleona, ktorý svojím vystupovaním stále napodobňoval vysokú šľachtu. Napoleon podcenil nepriateľa, vzdialenosti v obrovskej krajine i počasie. Aj keď zima bola na miestne pomery v tom roku mierna, dvadsaťstupňový mráz urobil svoje. Cisár začal hovoriť, že ho porazil „generál Zima“. Neplatila tu ani Napoleonova teória, že najlepšia obrana je útok.
Historici sa v svojich monografiách o vojvodcoch striktne rozdeľujú na dve skupiny. Jedni velebia umenie Napoleona, druhí Kutuzova. „Mohol by som sa pochváliť, že som prvý generál, ktorý prinútil spupného Napoleona na útek,“ napísal už v októbri Kutuzov svojej dcére a mal pravdu. Isté je, že prekročením rieky Nemen a taktikou ústupu ruských armád sa začal definitívny Napoleonov pád. Pre prípad že by Napoleona zajali nepriatelia, dal si namiešať silný jed ktorý nosil stále pri sebe. Tento jed pri svojom konci aj použil, no po rokoch bol už slabý a jeho pokus o samovraždu sa mu nepodaril.
V Rusku vznikla moderná predstava o vedení vojny, v ktorej bojujú obrovské armády, útoky sú nečakané a kde jedno víťazstvo či porážka nič neznamená. Po Napoleonovi Európa rýchlo pokračovala aj v ekonomickom vývoji. Cisár od delostrelcov jej dal kapitalizmus - aj keď krvavou cestou.
